História obce

lomnicka_historia

Prvýkrát sa spomína rok 1294 pod názvom Parva Lompnicha, neskôr ako Kuslomnicha (1329), Miskalomnic (1511), Malá Lomnica, Lomnička (1808); maďarsky Kislomnic; nemecky Kleinlomnitz. Obec založili na základe nemeckého práva  v 13. storočí Görgeyovci, ktorých poddanskou obcou zostala počas obdobia feudalizmu.

Obec Lomnička bola čisto nemecká, prevažne evanjelická. Tak ako všetky obce a mestá na Spiši sa i Lomnička napokon v roku 1570 pridala na stranu reformácie. Reformačné myšlienky prostredníctvom farára Hansa Kittela, ktorý pochádzal z Čiech, študoval v Erfurte a bol Lutherovým priateľom, sa tu veľmi rýchlo udomácnili.

Už v roku 1580 tu vzniká evanjelická ľudová škola na vysokej úrovni s vyše deväťdesiatimi žiakmi. Učiteľom tejto školy bol emigrant Hans Sebastian. Protireformácia v roku 1674 zasiahla i Lomničku a evanjelická cirkev počas rekatolizácie v tejto obci zaniká.

Koncom 18. storočia tu bolo plátennícke bielidlo. V roku 1787 mala obec 114 domov a 492 obyvateľov, v roku 1828 mala 161 domov a 1160 obyvateľov. V roku 1813  1867 z veľkej časti vyhorela.

Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom. V roku 1902 bolo v obci založené potravné družstvo . Koncom roku 1945 väčšina obyvateľov nemeckej národnosti evakuovala s ustupujúcim nemeckým vojskom. Odchod posledných pôvodných nemeckých obyvateľov bol v auguste roku 1945. Po ich násilnom a nútenom odchode sa do konfiškátov po Nemcoch nasťahovali obyvatelia okolitých dedín ( Kolačkov, Nižné Ružbachy, Holumnica, Jurské a iní), ktorí obsadili neobývané domy a temer zadarmo tak získali majetky po Nemcoch. Tak tu žili väčšinou Nerómovia až do 70. rokov 20. storočia. 

Prelomom sa stali 70-te roky 20. storočia, kedy bývalá vládna politika k cigánskej otázke umožnila vykupovanie tzv. „cigánskych chatŕč“, a tým Nerómovia z Lomničky odchádzali do blízkeho mesta Podolínec, pochopiteľne s finančnou hotovosťou za odpredané konfiškáty, ktorú získali od Rómov. Tak sa postupne z osady presťahovali Rómovia do dediny.

vansova

Osobnosti obce

V Lomničke pôsobilo veľa významných osobností. Nezabudnuteľnou postavou v Lomničke bola Terézia Vansová a jej manžel Ján Vansa, ktorý v tejto obci pôsobil ako evanjelický farár. Terézia Vansová, farárova dcéra, sa ako 19-ročná vydala za Jána Vansu a hneď po sobáši ho nasledovala do spišskej nemeckej dediny Lomnička. Mladá pani farárka tam navštevovala rodiny a trpezlivo počúvala ich problémy a radila im. V ženách podnecovala túžbu po vzdelaní.

Radila, ako viesť domácnosť, no najmä im dodávala potrebné sebavedomie. Počas pôsobenia v Lomničke sa venovala nemeckej literatúre. Písala básne v nemčine, ktoré uverejňovala v časopise Karpathenpost. V roku 1968 bol založený 1. ročník celoslovenskej recitačnej súťaže Vansovej Lomnička, ktorý sa postupne presťahoval do mesta Podolínec a Stará Ľubovňa.